JODÓ

1. Čo je Jodo?

"Cesta palice" (alebo Cesta tyče) je dokázateľne jednou z najnáročnejších disciplín bojových umení, ktoré sa objavili v Japonsku. Vzhľadovo sa Jodó javí ako jednoducho zvládnuteľná disciplína. Tréning stanovuje zámer udržať cvičenca od ostria meča iba na veľmi malú vzdialenosť a to použitím krátkej drevenej tyče Jo. S postupným zintenzivnením tréningu Jodo vyžaduje od študenta mimoriadne načasovanie a stopercentnú koncentráciu.

Podobne ako v ďalších japonských bojových umeniach aj v Jodó sa zdôrazňuje duchovná stránka cvičenia. Cieľom by v prvom rade mala byť duševná očista a osobnostný rast každého študenta. Nadobudnutie fyzickej odolnosti a zručnosti je sprievodným javom, ktorý súvisí s pravidelnosťou a intenzitou tréningu.

Shindo Muso Ryu Jo-Jutsu sa objavilo na scéne bojových umení okolo roku 1603 so svojim zakladateľom, Muso Gonnosuke Katsuyoshi (v mladosti sa volal Hirano Gonbei). Gonnosuke objavil účinnosť Jo vo sne. Najskôr sa však naučil tajomnému umeniu školy meča Tenshin Shoden Katori Shinto. Po obdržaní certifikátu v tomto štýle (bol držiteľom menkyo – t.j. inštruktor – v Katori Shinto Ryu a Kashima Shin Ryu) odišiel študovať školu Kashima Jikishinkage. V období Keicho (1596-1614) prišiel do Edo (starý názov pre Tokyo). Pomeral si sily s mnohými známymi šermiarmi a nebol nikdy porazený. Potom ale, jedného dňa v júni 1606, bojoval so slávnym Miyamoto Musashim, buď v Edo alebo v Akashi. Jedným z tajomstva Musashiho štýlu Nitten Ichi bol krížový blok (juji-dome), na ktorý Gonnosuke nenašiel vhodnú odpoveď a bol porazený. Podľa iného zdroja, mal Musashi v dobe súboja pri sebe len vŕbový konár, ktorý vyrezával. Ďalšie zdroje tvrdia, že Musashi mal bokuto (drevený meč). Či je to tak alebo onak, Muso Gonnosuke bol porazený a tento impulz naštartoval vývoj Jodo. Gonnosuke sa vydal na cestu po krajine a pretrpel mnoho strastí pri hľadaní spôsobu, akým by bolo možné preraziť krížový blok Musashiho Nitten Ichi Ryu. Po niekoľkých rokoch sa v Chikuzen (dnešná prefektúra Fukuoka) dostal do oblasti svätyne Dazaifu Tenmangu. Vyšiel na svätú horu Homan a oddal sa modlitbám. Po 37-mom dni a naplnení svojej prísahy k nemu v noci vo sne prišiel chlapec a povedal: "Guľatou palicou udri na solar plexus" ("maruki wo motte, suigetsu wo shire"). Literárne solar plexus skôr znamená poznať svoj stred [hara], bojovú vzdialenosť [ma-ai] a seba samého. Pridŕžajúc sa tejto duchovnej vízie, sa Gonnosuke vyzbrojil palicou z bieleho dubu dĺžky 128 cm – o 27 cm dlhšia než priemerný meč. Kombinujúc silné stránky oštepu, halapartne a meča s inými zbraňami vytvoril Jo-Jutsu. Pôvodných 5 techník "hiden gyo-i" bolo neskôr v priebehu času doplnených. Pomocou nich bol konečne schopný v odvetnom zápase zmariť krížový blok Miyamoto Musashiho. Gonnosuke bol povolaný do Kuroda (Fukuoka) kde vyučoval používanie Jo asi desiatich šermiarskych inštruktorov. Neskôr bolo zakázané vyučovať Jo-Jutsu mimo oblasť Kuroda, ale behom konca roku 1800, kedy sa feudálne "han" reštrukturalizovali na dnešné "prefektúry", bolo nutné uvolniť toto pravidlo a po prvýkrát sa Jo-Jutsu otvorilo pre všetkých. Po sklamaní z Druhej svetovej vojny, v roku 1955 prišla možnosť zorganizovať Celojaponskú Jodo Federáciu. O rok neskôr sa Jodo pripojilo k Celojaponskej Kendo Federácii (ZNKR).

Cvičenie začína úklonom Shinze a učiteľovi. Základným postojom (kamae) v Jodó je Tsune no Kamae. Palica Jo je pri ňom držaná v pravej ruke, približne v polovici a jej voľný koniec smeruje dopredu na stred protivníka. Jodó pozná viacero techník bojového strehu, ktoré umožňujú plynulý prechod do úderu, vpichu alebo bloku. Premiestňovanie (Shintai) slúži k vyhnutiu sa protivníkovmu úderu ale aj k priblíženiu sa k nepriateľovi pri vlastnom útoku. Techniky postojov a premiestňovania je možné cvičiť individuálne alebo vo dvojici. Jednotlivé akcie sa mnohokrát opakujú s cieľom získania rýchlosti, precíznosti a presnosti jednotlivých pohybov. Správne časovanie má kľúčový význam, rovnako ako správny odhad vzdialenosti. Technika vykonaná príliš rýchlo alebo pomaly by stratila v reálnom boji význam. Základ útočných aj obranných techník Jo je určený veľkou šikovnosťou hlavne rúk, ale aj celkovej koordinácie pohybu nôh a tela. Ruky sa po palici posúvajú rôznym spôsobom a tak protivník nedokáže presne odhadnúť skutočný cieľ a vzdialenosť, na ktoré Jo útočí. Formy pre nácvik a zdokonaľovanie jednotlivých techník sú Kihon a Kata. Jednotlivé Katy sú stavané pre protivníka s bokkenom (Uchidachi) a pre obrancu s Jo (Shidachi). Cieľom je zablokovanie seku dreveného meča palicou a následný protiútok formou úderu (ucu), bodnutia (tsuki) alebo seku (harai) a tým jeho zneškodnenie. Moderné Jodó však v súčasnosti zahŕňa ďalších 70 pokročilých techník, ktorých konečným cieľom je zveľadenie vnútornej sily a posilnenie harmónie ducha cvičenca.

K cvičeniu sa používa oblečenie podobné ako pri cvičení Kendó a Iaidó. Pozostáva z: Hakama (širokej, nohavicovej suknice) a Gi – kabátec ako vrchná časť odevu. Zbraň Jo, ktorá sa v Jodó používa je drevená palica dĺžky 128cm, najlepšie z tvrdého dreva. S dreveným mečom Bokkenom a Jo sa precvičujú párové techniky a formy Jodó (Kihon Sótai).